7.diel

24. června 2012 v 19:24 | Nika
Prešlo pár rokov,ja som mala 14 narodeniny, svojich rodičov už som nevidela...
Jediný človek, ktorému som bola zavesená na krku bola André.
Nemyslím si, že ma začala mať rada viac, akoby mala. Nemala ku mne žiadny vzťah, len som jej vysela na krku, čo ma dosť mrzelo. Vlastne, bol to jediný človek, ktorého som videla 5 rokov. Len ju...
Začala som si už namýšľať, že som v blázinci. A keď už všetkému, z čoho som mala radosť vyzeral koniec, do môjho hnusného života, sa vzniesol malý lúč nádeje...


Ráno, na svoje narodeniny, som sa zobudila so zvláštnim pocitom v srdci. Akoby som to už ani nebola ja...
Pozrela som sa do môjho "zrkadla" - okna. Mala som na sebe veľmi divné šaty. Boli celé z hodvábu...nie. Bola to... mekučká pavučinka. Takú ani pavúk nedokáže upriasť...
"Mala som pocit, že si sa už zobudila, Estell. Tak teda...môžeme začať." len čo to André dopovedala, zrazu sa zotmelo.
"Ako si si všimla,moja Estell, už je z teba čarodejnica. Tvoje meno sa musí zmeniť. Takže..."
" Stella ? Alebo Lella ? A čo takto Etella ?..." skočila som André do reči.
" Hahaha...ti trdlo. Tvoje meno sa nesmie ani podobať, na to tvoje skutočné. Ak ho iná čarodejnica ohhalí, môže ti veľmi uškodiť."
"Aha..A vy to meno môžete poznať ?"
"Pre istotu mi ho nehovor. A mám pre teba ešte jedno prekvapenie."
"Všetko najlepšie, Estell !"
"Ďakujem vám."
"Tak, a teraz by som ťa konečne mala učiť čarovať.

Prewpáčte, že tento diel bol krátky. Nabudúce bude dlhší.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mia Mia | Web | 1. července 2012 v 10:28 | Reagovat

OCH! A začalo to byť také zaujímavé :) No neviem, či ti odpustím, že bol taký krátky :P :D Naozaj úžasné to máš, teším sa na ďalší diel :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama